Tých dôvodov bolo viac.

Prvý – nikdy som tú prácu nemal rád, je to náročné povolanie a 10 rokov bolo viac ako dosť.

Druhý – exekútorský úrad som budoval ako firmu a ako manažér som riadil viac ako 20 ľudí. Potom sa niekto rozhodol, že exekúcie vráti do čias socializmu, kde oprávnenému (veriteľovi) exekútora pridelí súd a tým dňom skončilo konkurenčné prostredie medzi exekútormi. Oprávnení, veľké firmy ako mestá, mobilní operátori, poisťovne a banky proste nechceli naďalej spolupracovať s náhodne vyberanými desiatkami exekútorov, ktorí nevedeli robiť prácu tak dobre ako tí, s ktorými pracovali predtým a tak prestali podávať návrhy na vykonanie exekúcie. Veritelia sa vrátili späť k neregulovaným inkasným agentúram v štýle 90-tych rokov.

Tretí – keď som firmu nemohol budovať ďalej a za jeden rok nám klesol počet nových prípadov o 80 percent, rozhodol som sa, že prišiel správny čas to celé ukončiť. Odísť zo Slovenska som chcel tak či onak a toto bol ten správny čas.

Štvrtý – Covid. Všetko zastalo, všetko sa zmenilo a oddýchnuť si počas karantény pár mesiacov v Thajsku bol dobrý nápad.

A tak sa skončila jedna moja éra a začala úplne nová časť môjho života.